Softec generálnym partnerom knihy Genius loci / (roz)hovory o Slovensku
|
|
Názov a obálka knihy Genius loci prezrádzajú, že publikácia je nielen zbierkou rozhovorov, ale aj vďaka spojeniu s fotografom - dokumentaristom Alanom Hyžom a redakčnej práci vydavateľstva Dajama, hlavne výpoveďou známych osobností o ich vlastnom „duchu miesta“, ktoré má v živote danej osobnosti hlbší význam či zmysel. Kniha Genius loci / (roz)hovory o Slovensku vyšla v tomto roku a Softec sa na vzniku tejto jedinečnej knižnej publikácie podieľal svojim generálnym partnerstvom. |  |
|---|
Do knihy je zaradených devätnásť profilových rozhovorov a spolu dvadsať osobností slovenskej kultúry, ako napr. Pavol Breier, Dušan Dušek, Zuzana Kronerová, Peter Michalica či Juraj Nvota, ktorí prostredníctvom otvorených a úprimných výpovedí rozprávajú o svojom vzťahu k Slovensku. Presne pomenúvajú nielen miesta, z ktorých vyšli a ktoré majú najradšej, ale aj pocity a zážitky, ktoré ich s rodnou krajinou a „najmilším kútom“ v nej spájajú. Netaja sa obdivom k Slovensku a jeho krásam, ani obavami o budúcnosť ohrozených hodnôt. Táto kniha je slovným i obrazovým putovaním po stopách doma i vo svete uznávaných ľudí, ktorí Slovensko dôverne poznajú, hlboko ho precítili a vedia o ňom pútavo rozprávať. Azda najdôležitejšie však je, že robia veľa pre túto krajinu a to, čo hovoria, nás oslovuje krásou, pravdivosťou a spontánnosťou. Je to vzácny dar určený nielen nám, súčasníkom, ale aj tým, ktorí prídu po nás. Aby si raz mohli listovať v cennom dokumente naplnenom múdrymi myšlienkami a krásnymi fotografiami.
Zaujímalo nás, či aj vo svete IT ľudia majú priestor a čas nachádzať svoj genius loci. Spýtali sme sa zástupcov Softecu, generálneho partnera knihy, Aleša Mičovského a Karola Fischera, či našli svoje genius loci a ak áno, ktoré to podľa nich je?
Aleš Mičovský, výkonný riaditeľ Softecu: "Takýchto magických miest poznám na Slovensku hneď niekoľko, ale spomeniem len tie dve pre mňa najvýznamnejšie. Prvým je Slovenské rudohorie a hlavne jeho srdce v okolí malebnej dedinky Rimavská Píla, v ktorej som vyrástol a v jej okolí som strávil veľa času túlaním sa po ľudoprázdnych pláňach a hlbokých lesoch. Tým druhým sú Biele Karpaty, ktoré som objavil až v dospelosti, ale bola to láska na prvý pohľad a na celý život. Milujem tamojšiu prírodu i ľudí, ktorí k nej neoddeliteľne patria. Biele Karpaty sú pre mňa zároveň prirodzeným spojivom medzi Slovenskom a Čechami, miestom, kde mám intenzívny pocit slobody a domova."
Karol Fischer, konateľ Softecu: „Ja som miesta blízke svojej duši určite našiel. V mojom prípade by ich označenie mohlo znieť "od Dunaja k Tatrám". A aby to neznelo ako lacné klišé skúsim to vysvetliť. Narodil som sa koncom štyridsiatich rokov minulého storočia v Bratislave a prvých takmer 30 rokov svojho života som prežil v starom meste na Dunajskej ulici. Prvé ozajstné dotyky s Dunajom som zažil spolu s rodičmi na štrkových plážach dnes už neexistujúceho kúpaliska Lido. Ešte intenzívnejší vzťah k Dunaju som však získal, keď som začal chodiť medzi vodákov do lodenice bezprostredne susediacej s Lidom. Rieka samotná, zátoky s lužnými lesmi, víkendové výlety na "päťdesiatdvojku", prvý traverz od Aušpicu k promenáde na ľavom brehu, to sú všetko spomienky trvalo ukotvené v mojej pamäti. K turistike ma priviedol môj otec. Ako Bratislavčania sme samozrejme začali v Malých Karpatoch. Pamätám si na prechody Karpatským hrebeňom od vinohradov na ich juhovýchodných svahoch na malebné Záhorie. Mali sme to šťastie, že časť našej najbližšej rodiny žila vo Vyšných Hágoch. Tento svoj Tatrnanský "base camp", služby ktorého som mohol využívať prakticky neobmedzene, som si užil hlavne v dobe svojich stredo- a vysokoškolských štúdii. Odtiaľ som vyrážal do dolín a na štíty. Som veľmi rád, že som sa po rokoch mohol opäť vrátiť k jednej zo svojich záľub a tento rok absolvovať peknú lezeckú túru na Ostrý štít..“
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kniha bola uvedená a pokrstená v rámci knižného veľtrhu Bibliotéka, ktorý sa konal od 3. do 6. novembra 2011 v bratislavskej Inchebe.
Vytlačiť