Softec v médiách: Bitcoin bude naďalej ako na hojdačke, jeho sieť sa posilňuje

 

Bitcoin sa v minulom roku obchodoval opäť ako na hojdačke. Z necelých štyri tisíc dolárov na začiatku vlaňajška sa v lete vyšplhal až na vyše 12 tisíc dolárov, aby napokon skončil rok len na hodnote niečo cez sedem tisíc dolárov. Čiže cena narástla takmer dvojnásobne, ale od vrcholu z konca roku 2017 má stále ďaleko.

Podľa niektorých odborníkov na kryptomeny, najmä ich obhajcov, rast ceny bitcoinu svedčí o jeho životaschopnosti. „Bitcoinu predpovedali smrť už viac ako 200-krát, no nestalo sa tak a blockchain funguje bez jedinej prestávky už jedenásty rok,“ zdôrazňuje Marek Môcik, prezident združenia Blockchain Slovakia.

Podľa portálu CNN je bitcoin dokonca najvýnosnejšie finančné aktívum dekády. Web cituje štúdiu Bank of America Securities, ktorá tvrdí, že ak by človek kúpil bitcoin za jeden dolár na začiatku dekády, teraz by mal hodnotu 90-tisíc dolárov.

Skeptickejší k budúcemu rastu ceny bitcoinu je Marek Bočánek z firmy Kryptopravnik. „Finančný sektor je stále založený na bankách, ktoré zásadne odmietajú kryptomeny, čím stále držia nôž na krku rozvoja tohto sektoru. Z toho dôvodu je rozvoj kryptomien obmedzovaný a cena miesto fundamentu zostáva skôr otázkou špekulatívneho obchodovania,“ vysvetľuje.

Životaschopná sieť

Hoci sa bitcoin stále považuje za špekulatívnu investíciu, stále viac obchodníkov ho akceptuje ako platidlo. Niekoľko investičných firiem už postavilo svoje obchodovanie na tejto elektronickej mene. V júni sa záujem o kryptomeny ešte zvýšil, lebo Facebook ohlásil projekt vlastnej digitálnej meny Libra. Hoci ošial okolo tejto internetovej meny postupne vyprchal, po tom ako od projektu odstúpili významní hráči ako Visa či eBay, stále je v hre.

Navyše aj banky už využívajú blockchain – technológiu, ktorá stojí za kryptomenami. Aj niektoré štáty kryptomeny zlegalizovali, hoci ich regulujú. V decembri minulého roka Nemecko schválilo zákonom možnosť bankám poskytovať správu kryptomien pre svojich zákazníkov.

O životaschopnosti bitcoinu svedčí aj hashrate bitcoinovej siete (rýchlosť, s akou baník bitcoinu dokáže riešiť kód a produkovať kryptomenu). Tá od decembra 2017, kedy mal hodnotu 20-tisíc dolárov, stúpla asi sedem násobne.

„To v praxi znamená, že bitcoinová sieť je sedemkrát silnejšia a bezpečnejšia,“ dodáva M.Môcik.

Ďalšími znakmi odolnosti bitcoinu môže byť aj množstvo presunutých peňazí cez bitcoinovú sieť. Predminulý rok bitcoin prekonal v sumách transakcií napríklad známu platobnú bránu PayPal. Kým cez bitcoinovú sieť sa presunulo 1,3 biliónov dolárov, cez PayPal len 578 miliárd dolárov.

Niektorí odborníci sú však skeptickí ohľadom súvsťažnosti medzi popularitou blockchainu a bitcoinu. Alex Tomášek, expert na bankovníctvo z firmy Softec si myslí, že aj keď blockchain, teda decentralizovanú databázu, zavedú banky, neposilní to akceptáciu bitcoinu.

Hoci počet bitcoinových peňaženiek, bankomatov a prevádzok akceptujúcich bitcoin rastie každým rokom, k všeobecnej akceptácii ako bežné peniaze má táto mena ešte ďaleko.

Riziká a problémy s likviditou

Samozrejme, bitcoin a jeho klony sú spájané aj s rizikami. Kryptoburzy sú z času na čas napádané hekermi či zatvárané regulátormi. Elektronické peniaze majú problém s likviditou aj vysokou volatilitou. Niektorí analytici prirovnávajú investíciu do bitcoinu dokonca k hraniu rulety v kasíne.

Iní sú miernejší a tvrdia, že bitcoin logicky trpí špekulatívnym obchodovaním, pretože nie je reálne krytý žiadnou známou inštitúciou (napriek počtu užívateľov). „Preto stáva sa často predmetom obchodovania na základe psychologického tlaku, nezohľadňujúc fundament, teda skutočné data,“ dodáva M. Bočánek.

Aj M. Môcik vníma bitcoin ako rizikovú investíciu, ale k hraniu rulety by ho neprirovnával. „Z pohľadu predvídateľnosti napríklad vieme, že tento rok sa uskutoční v bitcoine „halving“ proces, ktorý sa opakuje každé štyri roky, a znižuje počet novo vznikajúcich bitcoinov na polovicu. Jeho inflácia sa tak dostane pod dve percentá,“ vysvetľuje.

Ak sa halvingom zníži počet nových bitcoinov jeho cena by mohla vzrásť, ale ani to nie je isté, varujú niektorí odborníci.

Hodnota celého kryptomenového trhu je aktuálne okolo 200 miliárd dolárov, pričom na vrchole to bolo 840 miliárd dolárov. „Bublina spľasla a krytomeny sa nevedia vrátiť ani na polovicu svojej dávnej hodnoty. S bitcoinom sa deje to, čo zažila každá bublina od tulipánov po dotcom, takzvaný dead cat bounce – po obrovskom páde je krátky rast bežný,“ vysvetľuje Ján Jursa, analytik Finaxu.

Neduživé klony

Odporcovia kryptomien síce priznávajú, že bitcoin nie je inflačná mena, ale na svete je inflácia rôznych druhov elektronických peňazí. A tie nemusia všetky prežiť. Po veľkom boome alternatívnych kryptomien v roku 2018, a následnom zatváraní projektov v roku 2019, budeme pravdepodobne aj tento rok svedkami ukončenia alebo bankrotov niektorých mien,“ myslí si M. Môcik.

Pozitívum krachu niektorých kryptomien je v tom, že to vyčistí trh od nezdravých projektov.

Peter Bešina, spoluzakladateľ CryptoDiggers, je k alternatívnym kryptomenám ešte kritickejší. „Až na pár výnimiek sú podvodom na zákazníka a slúžia najčastejšie ako prostriedok na krypto forex,“ myslí si. Podľa neho by ľudia mali veľmi dobre zvážiť investovanie do nich, pretože na rozdiel od bitcoinu je tam príliš veľké riziko, že ich koncová cena bude nulová.

P. Bešina upozorňuje aj na pochybné uvedenia na burzu (ICO) nových kryptomien, ktoré spôsobili obrovský pád kryptomeny Ethereum. Napriek tomu verí, že oživenie obchodovania s bitcoinom určite v tomto roku príde. „Signály ako negatívne úroky či praskajúca bublina akciového trhu na seba nedajú dlho čakať,“ dodáva P. Bešina.

Dvojsečná regulácia

Jednou z výhod kryptomien a transakcií cez ne je, či skôr bola, anonymita. Lenže tá sa pomaly z trhu vytráca. Vlády tieto transakcie regulujú, zdaňujú a kontrolujú cez prísnejšiu legislatívu o praní špinavých peňazí a cez zdaňovanie výnosov z kryptomien.

Atraktivita kryptomien sa tak môže vytratiť. Na druhej strane zástancovia elektronických peňazí tvrdia, že regulácie a právny rámec dodá kryptotransakciách legitimitu a prinesie väčšiu popularitu aj medzi bežnými ľuďmi.

„Momentálne je lepšie, ak nie sú kryptomeny vôbec regulované, než aby bola regulácia nesprávne uchopená, ale z dlhodobého hľadiska sa na zjednotení úpravy musia minimálne krajiny EÚ dohodnúť,“ dodáva M.Bočánek.

V EÚ bude od januára platiť nová smernica proti praniu špinavých peňazí, ktorá bude vyžadovať registráciu subjektov podnikajúcich s kryptomenami.

Legitimitu kryptomenám môžu doniesť aj snahy niektorých centrálnych bánk o vydanie vlastných kryptomien. Sú to väčšinou banky menej významných štátov, ale patrí tam aj čínska ľudová banka alebo aj Európska centrálna banka.

Podľa kritikov problémom kryptomien nie sú regulácie, ale chyba v samotnom koncepte. „Kryptomeny nemajú vnútornú hodnotu, nemajú štát, ktorý by garantoval ich využiteľnosť, na rozdiel od fiat peňazí, a zároveň spaľujú veľa energie,“ vymenúva negatíva J.Jursa.

Článok uverejnený na etrend.sk.
Autor: JOZEF RYNÍK