Extrémne výkony v práci majú aj odvrátenú stranu

15. apríla 2019

IT architekti a piloti sú podľa Profesia.sk na Slovensku najlepšie platené profesie.

Buchta0
Daniel Buchta.(Zdroj: Archív Daniela Buchtu)

Na prvý pohľad sa celkom líši od bežnej predstavy o ítečkároch ako o večne duchom neprítomných, uzavretých génioch, plachých a nepraktických v osobnom živote. Väčšina ľudí by ho odhadovala podobne, ako ho nakreslil jeho syn v škole – v podobe metalového hudobníka s dlhými vlasmi a basgitarou v ruke.

Daniel Buchta metal na basgitare hráva, ale len doma ako relax. Vo firme Softec je senior IT architekt a pre korporátnych klientov, predovšetkým banky, telekomunikácie či poisťovne navrhuje „riešenia z budúcnosti“, ako sám opisuje produkty, ktoré so svojím tímom vytvára. Ide o aplikácie, ktoré pracujú s veľkými dátami s využitím najmodernejších metód umelej inteligencie a strojového učenia.


Daniel Buchta (47)
Má doktorát z odborov matematická analýza a teória chaosu na bývalej Matematicko- fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (MFF UK). Na MFF UK pôsobil po štúdiu ako doktorand a asistent.
V roku 2002 odchádza do súkromnej firmy Centaur, ktorá je dnes časťou Softec Group. Pre Orange ako dodávateľ navrhol a realizoval centrálny informačný systém a dátový zákaznícky register. Od roku 2015 je senior IT architekt vo firme Softec, expert na prácu s big data. Súťažne sa venuje zjazdovému lyžovaniu.

„Venujem sa predovšetkým oblasti data experience, kde ide o to, ako čo najjednoduchšie dostať k ľuďom adekvátne informácie. Dnes sa vo firmách rozhoduje na základe údajov, ktoré majú k dispozícii s odstupom jedného dňa. Nám ide o to, aby mali dáta k dispozícii okamžite, v danej sekunde. A mali ich všetci, v takej podobe, v akej im budú rozumieť. My im na to vieme vytvoriť aplikáciu,“ opisuje D. Buchta.

Buchta1
V zamestnaní relaxuje s tímom stolným futbalom. (zdroj: Archív D. Buchtu)

Woodoo a Ježiš

Na jednej snímke zachytil D. Buchtu fotograf pri prezentácii s grafom databázy nad hlavou, ktorá pripomína svätožiaru. Vďaka jeho dlhým vlasom sa ponúkalo pomenovanie Big data Ježiš. D. Buchta nám ukazuje snímku s úsmevom.

Tu sa podobnosť s náboženstvom končí. Ale v aplikáciách, ktoré vytvára, sa v kľúčovom momente objavuje inteligencia, ktorá ľuďom radí, ako sa majú rozhodovať.

„Takéto systémy sa dajú zneužiť, môžu dať ľuďom jedno riešenie a manipulovať ich. Ja vytváram riešenia, pri ktorých inteligencia ukáže človeku, čo ho čaká, keď sa rozhodne pre niektorú z možností, a pritom sa ho ešte opýta, či to chce vedieť. Dlho som pre ňu hľadal symbol. Potom som si zvolil Papa Legbu, ducha komunikácie z woodoo,“ vysvetľuje.

Od bezstarostnosti k fanatizmu

Po strednej škole išiel študovať matematiku – lebo vraj „nič ťažšie sa nedalo“. Toto bola najväčšia výzva pre jeho nadpriemerný intelekt. Po skončení matematicko-fyzikálnej fakulty si pohodu študentských rokov predĺžil doktorátom.

„Zdedil som v Bratislave byt, ktorý som prenajímal, a žil som životom zlatého dieťaťa. Zaujímala ma teória chaosu, mal som priateľku a len som sa tak dával niesť prúdom. Mnohí si mysleli, že mi to takto aj ostane, ale keď som mal tridsať a chcel som si založiť rodinu, posunul som sa ďalej,“ spomína si.

Kamaráti vtedy zakladali firmu a tam sa začal venovať databázam. „Okamžite som do toho vhupol. Po troch rokoch ma kúpil veľký zamestnávateľ,“ opisuje D. Buchta. Prácu, ktorú potom urobil v telekomunikačnej firme, mu dodnes neveria, vraj je to nad ľudské sily.

„Sám, iba s tímom 10 – 15 ľudí som vytvoril niečo, na čo si štandardne trúfajú iba veľkí svetoví hráči s obrovskými tímami expertov a so špičkovými technológiami. Vytvoril som aplikáciu, ktorá mala počas pätnástich rokov zhruba 400 miliónov použití, vytvoril som im prvú zákaznícku databázu. Keď je dnes o nej reč, stále sa spomenie moje meno,“ spomína.

Alkohol a kríza

Extrémne výkony však mali aj odvrátenú stranu. „Brával som 80 percent odmien tímu a bolo to zaslúžené. Pomáhal som si však alkoholom. Keď som si raz povedal, že idem si pohárikom vypnúť dušu, ozval sa vo mne hlas, že skús to a ja pôjdem preč. Zhrozil som sa. Ostal som desať mesiacov doma a s pitím som nadobro skoncoval,“ spomína si.

V tom čase sa mu narodilo štvrté dieťa. „Uvedomil som si, že nemôžem všetko robiť sám. Odvtedy sa podľa toho riadim. Mám víziu ale mám tím, ktorý tú víziu napĺňa.“

Buchta2
D. Buchta na pretekoch v slalome. (zdroj: Archív D. Buchtu)

Nemožné na počkanie

Vízia je podľa neho najdôležitejšou vlastnosťou IT architekta. „Tak ako architekt vidí, ako dom vyzerá na konci, aj v mojej profesii treba mať víziu toho, čo chceme vytvoriť, a potom k nej nájdeme cestu,“ hovorí a dodáva, že zároveň preberá za všetko zodpovednosť.

Od iných pozícií sa IT architekt líši práve mierou zodpovednosti a pre ňu je platovo najlepšie ohodnotený. „Cena odborníka v IT oblasti závisí od miery jeho nahraditeľnosti. Myslím si, že v práci, ktorú robím, som vo férovej súťaži bez konkurencie,“ pripúšťa D. Buchta.

Spomína si na projekt, na ktorom pracoval od minuloročného leta. „Sľúbil som niečo, na čo ešte neboli vynájdené technológie a ani som ich nemal kapacitu vo svojom tíme vytvoriť,“ opisuje a prirovnáva túto prácu k budovaniu železnice pre rakúskeho cisára z Viedne k moru.

„Architekt ešte nemal k dispozícii výkonnú lokomotívu, ktorá by vlak dokázala vytiahnuť na Semmering v Alpách, napriek tomu tadiaľ trať navrhol,“ vysvetľuje D. Buchta. „Tak aj my sme vytvorili projekt z budúcnosti, IT architektonickú sklenú guľu. V našej oblasti sa veci dejú tak rýchlo, že som veril, že niečo niekde vo svete vznikne, čo nám umožní aplikáciu dokončiť. A v novembri zrazu prišlo niečo, čo bolo z budúcnosti,“ opisuje.

Výsledkom bola aplikácia Next best offer/action (Najlepší ďalší krok/ akcia), o ktorej klient povedal, že sa mu „veľmi páči“. „Na konci našej práce nie sú žiadne fanfáry, už toto bolo výnimočné.“

Vo firme

Práca vo firme ho dnes uspokojuje, cíti v nej podporu a zázemie. „Neuvažujem o tom, že by som sa osamostatnil a začal podnikať. Musel by som venovať veľa energie veciam, v ktorých sa necítim byť dobrý. Takto sa môžem naplno venovať práci, ktorú viem robiť.“

Dodáva, že Softec založili dvaja výskumníci z výpočtových stredísk, a teda má v génoch orientáciu na riešenie problémov a inovácie, je tam atmosféra podobná akademickému prostrediu. Rád sa obklopuje mladými ľuďmi do 25 rokov.

„Potrebujem nepredpojatých ľudí, ktorí robia čerstvé veci a chcú posunúť svet ďalej.“ Od svojho náročného povolania aj relaxuje extrémnym spôsobom – preteká v zjazdovom lyžovaní a hrá metal na basgitare.

„V uplynulých mesiacoch som často pozeral videá o horolezcoch vo výške osemtisíc metrov, kde už neviete regenerovať. Niekedy sa aj mne stáva, že niekoľko mesiacov nemôžem regenerovať,“ opisuje.

Teraz má za sebou prácu na náročnom projekte, ale poľaviť nechce. „Človek ako ja nezostane v komfortnej zóne. Je to ako vo filme o Michelangelovi, keď sa pýtal pápeža, že na koľko rokov si predstavuje prácu na Chráme svätého Petra. Ten odpovedal, že do konca života.“

Viac v článku na ekonomika.sme.sk.
Autor: 10. apr 2019 o 21:50 
Zdroj: sme.sk