Softec v médiách: Milada Kováčová: Práca v IT nie je len o programovaní

03. januára 2020

Článok uverejnený na robime.it, 6. decembra 2019 o 21:50.
Autor: SIMONA DEMOVÁ

Tentokrát sme sa rozhodli vyspovedať ďalšiu ženu v IT. Milada Kováčová pracuje v slovenskej softvérovej spoločnosti SOFTEC, ktorá sa venuje poskytovaniu IT služieb a konzultácií, ako aj tvorbe a nasadzovaniu komplexných informačných systémov.

Milada, popíš nám tvoju pozíciu v Softecu, čo je tvoja náplň práce?

V Softecu som sa postupne vypracovala na hlavnú analytičku, konkrétne v segmente e-government (elektronická forma výkonu verejnej správy). Pracujem na projekte riadenia výplat sociálnych dávok. V tejto oblasti sa pohybujem prakticky celé moje pôsobenie v Softecu. Najprv ako junior analytik, kde som pomáhala pri analýze dát, neskôr sa k tomu pridalo navrhovanie systémov napríklad pomocou UML diagramov, až sa zo mňa stala hlavná analytička, kde okrem technických zručností využívam aj tzv. soft skills (t.j. jemné zručnosti). Najmä komunikačné zručnosti, keďže vediem tím ľudí, ktorí vypracováva zadania na základe požiadaviek zákazníka.

V Softecu pracuješ s prestávkami už takmer 20 rokov. Nelákalo ťa skúsiť niečo iné?

Do Softecu som prišla na odporučenie mojej veľmi dobrej kamarátky, ktorá tu pracovala a povedala mi, že je tu príjemná atmosféra a milý kolektív. V tej dobe mi táto charakteristika stačila a ani som netušila, že je to vlastne to najdôležitejšie, čo človek v práci potrebuje. Nemám dôvod meniť. Všetky moje sny a podvedomé túžby som si v tejto práci splnila. Som technický typ, mám vyštudovanú matematiku na matfyze a svoje analytické myslenie v Softecu využívam naplno.

Na druhej strane som nikdy nechcela sedieť iba za počítačom a bavila ma aj komunikácia s ľuďmi. To robím tiež. Musím komunikovať so zákazníkom, porozumieť tomu čo chce, čo niekedy nie je úplne jednoduché, keďže chce jedno a hovorí druhé, takže je to do istej miery aj psychológia. Dokonca aj môj zdedený pedagogický talent po mamke a babke našiel v Softecu uplatnenie. Nedávno sme tu mali študentov, ktorých som zaúčala do analytického sveta. A to nehovorím o tom, akú tu máme úžasnú firemnú kultúru. S mnohými kolegami sa poznáme už dlhé roky, poznáme svoje životné príbehy, sme veľmi dobrými priateľmi. Toto je pre mňa niečo, čo si v práci cením najviac.

Načrtla si viacero tém, prejdime si ich pekne po poriadku – ako si sa dostala na matfyz? Bolo pre teba toto štúdium náročné?

Štúdium matematiky mi vyšlo vylučovacou metódou. Medicína, práca s chorými, s krvou – to nebolo pre mňa. Právo sa mi zdalo byť náročné – učiť sa naspamäť toľko informácií. A moje vysnené učiteľstvo som zavrhla pre nie veľmi lichotivé ohodnotenie učiteľov na Slovensku. Matematika mi prišla ako dobrá voľba. Je to jasné, logické, čisté a bezproblémové. Aspoň pre mňa. A urobila som správne! Štúdium ma bavilo, bolo to také akurátne – dosť počítania príkladov, aby sme sa nenudili, ale aj dosť priestoru pre zábavu či šport. Popri škole som nepracovala, nebolo to tak rozšírené ako dnes, takže som si užila pekný študentský život, spoznala skvelých ľudí. Rada na toto obdobie spomínam.

Zvažovala som aj štúdium informatiky, ale ako som spomenula, nechcela som celé dni tráviť za počítačom a niečo kódiť. To je však veľký mýtus! Štúdium v IT a celkovo práca v IT nie je len o programovaní. Na realizácii IT projektu sa podieľa celý tím ľudí, každý má svoju špecifickú rolu, programátor je len jeden z jeho článkov. Dokonca aj programátor nepozerá iba do obrazovky počítača, musí komunikovať napríklad so mnou (smiech), aby správne porozumel, čo má spraviť.

Týmto by som určite chcela povzbudiť všetky dievčatá, ale aj ženy, aby sa nebránili štúdiu v IT, skúsili to, alebo tomu dali šancu, aj keď sú už po štúdiu. Všetko sa dá doučiť, na začiatok stačí chuť sa do toho pustiť. Ženy v IT potrebujeme – prinášajú na veci nový pohľad.

Je niečo, s čím by si sa ešte chcela podeliť, nejaké rady, skúsenosti?

Čo sa týka práce, obzvlášť dôležitá je prax. Škola poskytuje ideálne podmienky, život prinesie tie reálne. Moja skúsenosť mi vraví, že všetko potrebné sa naučíš. Nebude totiž iná možnosť. Uvedomila som si to už počas môjho ročného pobytu v Izraeli, kde som išla po škole robiť aupair-ku. Deti, o ktoré som sa starala, som mala naučiť po anglicky. Bolo ale veľmi ťažké s nimi komunikovať, keďže som nepoznala ich materinský jazyk. Bola som nútená naučiť sa po hebrejsky a aj som sa to naučila. Ku koncu pobytu som sa už plynule rozprávala s miestnymi, ktorí neverili vlastným ušiam, keď som im povedala, že som tam tak krátko.

Myslím si, že človek sa častokrát podceňuje, nevidí svoj potenciál, chýba mu sebadôvera. Sebadôveru môžete získať aj skúsenosťou zo zahraničia. Vrelo to odporúčam. Budete sa na život pozerať z iného pohľadu, rozšíri vám to obzory. Alebo si sebadôveru vybudujete jednoducho časom – život vás naučí, prax vás naučí. To, čo sa vám zdalo byť náročné, ste zrazu zvládli. Prišla ďalšia výzva, ktorú ste tiež prekonali. A takto to pokračuje.

Čo ťa ešte dobíja energiou? Čo si myslíš, že je kľúčové pri úspešnom zdolávaní prekážok v práci?

Jednoznačne sú kľúčové vzťahy na pracovisku. Ak by som mala do práce chodiť s nechuťou, riešiť konflikty typu – intrigy, podrazy, že každý hľadí iba na seba, bolo by to veľmi náročné. Tým, že máme v Softecu naozaj pohodovú atmosféru, že sme jeden tím, ktorý má spoločný cieľ, sa môžeme plne venovať práci. Máme dobré zázemie v zmysle, že sa nám firma snaží vyjsť v ústrety. Ja osobne momentálne pracujem na skrátený úväzok, pretože chcem mať čas aj pre deti a firma to chápe. Viem, že v iných firmách by s tým mohli mať problém a preto si tento benefit vážim a vnímam ho ako motiváciu k lepším výkonom.

Netreba však zabúdať, že sú aj iné veci v živote ako práca. Rodina, priatelia, čas strávený mimo práce, napríklad na kávičke alebo v plavárni je niečo, čo ma dobíja energiou. Cítim, že ak si nenájdem čas pre seba, som jednoducho unavená a niečo mi chýba.

Načrtla si tému detí, mnohé ženy materstvo odkladajú, uprednostňujú najskôr kariéru. Ako to vnímaš ty?

Život človeka sa narodením dieťaťa naozaj zmení. Ale niektoré ženy sa možno boja, že keď budú mať deti, tak sa celý ich zvyšný život bude točiť iba okolo detí a na budovanie kariéry môžu zabudnúť. To však nie je pravda. Budovať kariéru sa dá aj popri deťoch. Všetko je to o prioritách. Tiež som sa o svoju kariéru bála a na svojej prvej materskej som sa snažila “byť v obraze”, držať krok s IT svetom, avšak časom ma to frustrovalo. Prišla druhá materská a ja som si povedala, že prioritou sú teraz moje deti, kariéra sa vyrieši potom. A zrazu som bola spokojnejšia. Naplno som sa venovala deťom a miestnej komunite – tiež  mamičkám z obce, kde žijem. Organizovali sme rôzne podujatia, výlety, škôlkarské tábory, vybudovala som si ďalšie nové priateľstvá. Aj keď zároveň som tak trochu riešila aj prácu, lebo ako osoba, ktorá sa vyzná v zákonoch o sociálnej podpore, som mamičkám radila, na čo všetko majú podľa zákona nárok.

Je to na každej žene, ako si to zariadi – či chcú najprv deti alebo kariéru. Ale ak je to iba o strachu, že na kariéru už nebude príležitosť, tak sa nemusia báť. Keďže mladší organizmus si ľahšie poradí s prebdenými nocami, je skôr prirodzenejšie mať deti v mladšom veku. Materstvo si vyžaduje skôr fyzickú silu, kdežto na kariéru “stačí” iba rozum.

Dodám iba, že ja som bola na materskej 7 rokov a pred nástupom do práce po takej dlhej prestávke som mala rešpekt, ale v priebehu pár mesiacov som bola späť v hre. Takže ide to! Dá sa to!

Ďakujem, že si odhalila kúsok zo svojho súkromia a podelila si sa s nami aj o takúto skúsenosť. Vráťme sa ešte k práci a zhrňme si, aké by mal mať vlastnosti dobrý analytik/ analytička? Podľa čoho si vyberáte ľudí do svojho tímu?

V prvom rade musí mať analytické a logické myslenie. Čo si pod tým predstaviť? Musí vedieť uvažovať, kriticky myslieť, vedieť zachytiť problém (a vedieť ho vyriešiť :-)). Tiež musí mať zmysel pre prácu v tíme, pre spoluprácu. Nebáť sa výziev a mať chuť sa učiť. O ostatné sa postará už naša firma 🙂 Ak vidíme, že je človek šikovný a snaží sa, aj my sa budeme snažiť, aby sa mu u nás páčilo a aby robil to, čo ho baví a na čo má najlepšie predpoklady.

Aké ďalšie benefity Softec ponúka? Koho Softec momentálne hľadá?

Neviem či je to oficiálne benefit, ale som rada, že nemáme open-space (čo je veľký otvorený priestor, kde je pokope veľa ľudí). Máme menšie tímy, ktoré spolu sedia v menších kanceláriách. Tiež sa mi páči organizovanie rôznych spoločných akcií ako napríklad chodbovice, kde sa kolegovia z celej chodby aj s manažérom stretneme v kuchynke a oslavujeme napríklad narodeniny. Ja osobne mám rada aj väčšie akcie známe ako “Softekovice”, kde sa stretneme všetci z celej firmy a môžem sa stretnúť s kolegami, s ktorými som sa už dávno nestretla.

Vyhovuje mi, že máme flexibilný pracovný čas, lebo ako mama s deťmi potrebujem často niečo zariadiť ráno alebo poobede a svoju prácu si viem potom dorobiť v inej časti dňa alebo aj v iný deň. Využívam aj možnosť pracovať z domu (tzv. homeoffice), napr. ak moje dieťa alebo ja ochorieme. Máme aj nejaké dni dovolenky navyše, čo sa mi pri deťoch, najmä v lete, veľmi hodí.

Firma nám ponúka aj iné možnosti, ktoré síce ja veľmi nevyužívam, ale kolegovia áno – napr. permanentky do športových zariadení, preplatenie lístkov do kina, divadla, na koncert. Môžeme si z benefitu, ktorý nám firma dáva, zaplatiť komplexné lekárske vyšetrenie alebo masáž, či wellness. A tiež nám prispieva na dôchodkové sporenie. Zdá sa mi toho teraz nejako veľa 🙂

Najnovší benefit, ktorý nám firma ponúkla, je tzv. „sabbatical“. Čo je oddych od práce na nejaký čas, ak to niekto potrebuje, aby sa vyhol vyhoreniu. Ešte som ho nevyužila, zatiaľ to u mňa nie je reálne, ale určite by sa mi to páčilo.

A koho hľadáme? V Softec-u určite nájdu uplatnenie ľudia, ktorý sú zapálení pre „vec“, cítiť z nich nadšenie pre to, čo robia a majú potenciál pre ďalší rozvoj. Okrem toho je pre nás rovnako dôležitá aj osobnostná kompatibilita. Chceme pracovať s ľuďmi, s ktorými si budeme rozumieť a práca nás môže aj naďalej baviť.

Aké sú tvoje plány do budúcna? Pracovné či osobné.

V tomto období som tak vyťažená, že žijem hlavne prítomnosťou 🙂

Určite by som rada zvládla výchovu svojich detí a ponúkla im zo seba čo najviac pre ich budúci samostatný život. A keď už budem mať viac času pre seba, rada by som sa venovala tancu alebo spevu, je to oblasť, v ktorej sa cítim veľmi dobre. Som si istá, že vždy budem chcieť robiť niečo, kde budú aj iní ľudia – práca na rovnakom diele alebo pomoc tým, ktorí to potrebujú, ma vždy tešila a dodávala mi energiu.

Čo sa týka pracovných plánov, zatiaľ by som nič nemenila, na projekte som v pozícii, ktorá mi vyhovuje, práce máme toľko, že môžem naplno využívať svoje mozgové bunky a som v kolektíve, kde mám svojich priateľov. A v budúcnosti, či už blízkej alebo vzdialenej, by som naďalej rada zastávala pozíciu, kde budem mať pred sebou výzvy, kde budem mať možnosť vymýšľať nové riešenia a kde budem môcť vytvárať dielo, o ktorom som presvedčená, že je dobré a niečomu alebo niekomu reálne pomáha.

Celý článok si viete prečítať na tomto linku.
Autor:  SIMONA DEMOVÁ