Softecon 2022

SOFTECON 2022 - 26. máj | Binarium

Pozrite si záznam z 19. ročníka odbornej konferencie o aktuálnych trendoch a víziách v oblasti informačných technológií a ich dopadoch na podnikanie a spoločnosť - SOFTECON 2022. Starostlivo volíme témy a vyberáme prednášateľov tak, aby sme každý rok priniesli nový pohľad na aktuálne trendy vo svete IT a biznisu a zdieľali inšpiratívne príbehy z podnikateľskej, výskumnej a vedeckej sféry. Nosnou témou tohto ročníka bola Digitalizácia ako nástroj automatizácie. Množstvo procesov okolo nás je dnes už digitálnych, masívny rozvoj zaznamenala vzdialená obsluha, v pobočkách bánk sa to dnes už hemží modernými technológiami, tabletmi a elektronickými podpismi. Tak prečo obsluha stále trvá dlho a je komplikovaná a drahá? Je chyba v procesoch, alebo v technológii?

#softec #softecon #innovation #digitalization

Program

14:00 - otvorenie konferencie

14:05 - Libor David: Key Note - Nativní digitalizace – Evoluce nebo revoluce?

14:20 - Libor David, Kristýna Dudková, Peter Belica: Nativní digitalizace

14:45 - Boril Šopov: Vytěžování obrazových dat ve finančních institucích

15:05 - Vladimir Simunović: The Way to Cloud

15:25 - prestávka

15:40 - Ondrej Svačina: Moderné IoT a AI technológie v službách verejnej správy

16:00 - Jakub Šimko: Ako dohliadať na šírenie dezinformácií odporúčacími algoritmami sociálnych médií?

16:20 - Martin Plesch, Daniel Nagaj, Samuel Kováčik: Blízka budúcnosť kvantových počítačov

17:05 - networking

Moderujú: Martin Petriščák, Andrej Žlnka a Samuel Kováčik

Kto vystúpi na konferencii?

Libor David (SOFTEC)

Libor je absolventem Fakulty elektrotechnické ČVUT Praha a s firmou SOFTEC spolupracuje od roku 2021 jako Digitální architekt. Dříve působil v poradenské divizi Accenture, od svých začátků až po vedení finančních služeb v regionu. Účastnil se řady digitálních transformací významných finančních institucí ve střední Evropě buď v roli konzultanta nebo zaměstnance dané instituce a zkušenosti sbíral i na projektech v USA. Působí i jako mentor nadějných start-upů a spolupracuje s inovativními start-up akcelerátory.

O čom budeme hovoriť?

Řada procesů kolem nás jsou dnes již digitální, co nového můžeme přinést a proč se odvažujeme o tom mluvit jako o revoluci? Masivní rozvoj zaznamenala vzdálená obsluha a vzniknuvší disruptory považujeme dnes za špičku inovací. Pobočky a kontaktní místa dlouho používala klasické procesy s tužkou a papírem, ale i tam se to dnes hemží moderní technologií, tablety a elektronickými podpisy. Tak proč stále obsluha trvá dlouho a je komplikovaná a drahá? Proč nemůžeme naše potřeby probrat s bankéřem prostým lidským jazykem, jednoduše, srozumitelně a na konci si potřást rukou? A je chyba v procesech nebo v technologii, jsme na změnu dostatečně technologicky vybaveni?

Libor David (SOFTEC), Kristýna Dudková (Ernst & Young) a Peter Belica (SOFTEC)

Libor je absolventem Fakulty elektrotechnické ČVUT Praha a s firmou SOFTEC spolupracuje od roku 2021 jako Digitální architekt. Dříve působil v poradenské divizi Accenture, od svých začátků až po vedení finančních služeb v regionu. Účastnil se řady digitálních transformací významných finančních institucí ve střední Evropě buď v roli konzultanta nebo zaměstnance dané instituce a zkušenosti sbíral i na projektech v USA. Působí i jako mentor nadějných start-upů a spolupracuje s inovativními start-up akcelerátory.

Kristýna je senior regulatorním expertem v týmu Financial Services Consulting v Ernst & Young, kde se zaměřuje na právně-regulatorní otázky finančního sektoru, zejména v oblasti spotřebitelských úvěrů, digitalizace, platebních služeb, ochrany proti praní špinavých peněz, pojištění aj. Kristýna získala magisterský titul na Právnické fakultě Univerzity Karlovy v Praze.

Peter pôsobí v SOFTECU ako architekt natívne digitálnych riešení v tíme NFINITY (https://www.nfinity.digital). V minulosti si prešiel rôznymi rolami od vývojára, cez tím lídra a konzultanta na významných projektoch pre finančné inštitúcie ako banky, poisťovne a maklérske skupiny. Vďaka tejto kombinácii rôznych rolí a finančných inštitúcii je silnou posilou pri zavádzaní princípov digitálneho kontraktingu u našich zákazníkov.

O čom budeme hovoriť?

Řada procesů kolem nás jsou dnes již digitální, co nového můžeme přinést a proč se odvažujeme o tom mluvit jako o revoluci? Masivní rozvoj zaznamenala vzdálená obsluha a vzniknuvší disruptory považujeme dnes za špičku inovací. Pobočky a kontaktní místa dlouho používala klasické procesy s tužkou a papírem, ale i tam se to dnes hemží moderní technologií, tablety a elektronickými podpisy. Tak proč stále obsluha trvá dlouho a je komplikovaná a drahá? Proč nemůžeme naše potřeby probrat s bankéřem prostým lidským jazykem, jednoduše, srozumitelně a na konci si potřást rukou? A je chyba v procesech nebo v technologii, jsme na změnu dostatečně technologicky vybaveni?

Boril Šopov (Searpent)

Zakladateľ spoločnosti Searpent, startupu na odhaľovanie poistných podvodov. Predtým pracoval pre ČSOB Bank a Deutsche Boerse. Je držiteľom titulu PhDr. v odbore ekonómia na Karlovej univerzite, LL.M. v odbore obchodného práva na Masarykovej univerzite a Mgr. v odbore Risk Management na Duisenberg School of Finance (VU Amsterdam).

O čom budeme hovoriť?

Vo finančných inštitúciách sa v poslednom čase rozmáha umelá inteligencia a strojové učenie. Najčastejšie prípady použitia sa zameriavajú na štruktúrované dáta. Budeme hovoriť o výzvach a výhodách používania obrazových údajov na zlepšenie zákazníckej skúsenosti, ako aj na zníženie nákladov prostredníctvom automatizácie alebo prevencie podvodov.

Vladimir Simunović (RPC)

Vladimir is a senior international executive with 20+ years of successful organization and technology leadership. He is the man behind RBI’s Cloud strategy and transformation. A Cloud Evangelist promoting startup mentality, out-of-box thinking, customer values and benefits of Cloud adoption, he sees his role as an agile change-agent, enabling intra-company cultural and mind-set transformation. He currently serves as Head of IT of RPC. Vladimir is married and father of two teenage girls. His lecture will be in English.

O čom budeme hovoriť?

Motivations and practical challenges behind the Cloud transformation in the Raiffeisen Bank International Group. The speaker will share how he launched and scaled Raiffeisen Cloud Center of Excellence, with a “Cloud First” approach in designing and building Infrastructure and Applications. The journey will be illustrated by practical topics such as developing new Cloud product and pricing models, cost optimization and management and Cloud governance. Furthermore, experience from the ongoing Cloud transformation in Bratislava based RPC (Card payments processing subsidiary of RBI) will be discussed.

Ondrej Svačina (SOFTEC)

Ondrej absolvoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počas svojej pracovnej kariéry zastával rôzne pozície v oblasti analýzy a vývoja komplexných informačných systémov. Momentálne má na starosti v spoločnosti SOFTEC rozvoj, consulting a obchod v oblasti dopravy a životného prostredia a špecificky aj pre moderné technológie ako je internet vecí (IoT) a umelá inteligencia.

O čom budeme hovoriť?

Udržiavanie zjazdnosti ciest v zimných mesiacoch je logisticky a nákladovo náročná činnosť, ktorej úspech je výrazne závislý od vrtochov počasia. Počasie skrotiť nevieme, ale aplikáciou moderných technológií internetu vecí (IoT) a strojového učenia (machine learning) dokážeme monitorovať aktuálny a tiež predpovedať budúci stav povrchu vozovky, čo umožňuje realizovať výkon zimnej údržby v správnom čase a na správnom mieste. Poďme sa spolu pozrieť na príklad toho, ako riešenia na báze moderných technológií otvárajú možnosti pre kvalitnejšie, nákladovo efektívnejšie a ekologickejšie poskytovanie služieb verejnej správy.

Jakub Šimko (KInIT)

Je absolventom Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Jakub sa zameriava na prienik ľudského počítania (human computation), strojového učenia a modelovania používateľa (user modelling). Od roku 2020 pôsobí ako Expert Researcher v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií.

O čom budeme hovoriť?

Odporúčacie algoritmy sociálnych médií v značnej miere zhoršujú problém šírenia dezinformácií. Ide o – pôvodne nezamýšľaný – dôsledok ich preferencie atraktívneho, emocionálneho či polarizujúceho obsahu. Ako sme sa do tohto stavu dezinformačných bublín dostali? Je možné ich “prasknúť”? Ako reagujú prevádzkovatelia veľkých platforiem? Sú ochotní túto črtu svojich algoritmov dobrovoľne odstrániť? Čo nám prinesie pripravovaná regulácia?

Martin Plesch, Daniel Nagaj (Fyzikálny ústav SAV ) a Samuel Kováčik (FMFI UK)

Martin študoval na FMFI UK v Bratislave a na Univerzite v Innsbrucku, doktorát obhájil na Fyzikálnom ústave SAV. Pôsobil okrem Slovenska na univerzitách vo Viedni, Brne a Oxforde. V súčasnosti sa venuje možnostiam kvantovej kryptografie na nedokonalých zariadeniach a testuje možné využitie existujúcich kvantových počítačov. Venuje sa mládeži ako prezident Medzinárodného turnaja mladých fyzikov.

Daniel vyštudoval teoretickú fyziku na FMFI UK v Bratislave a doktorát získal na MIT v USA. Po rokoch v zahraničí sa vrátil a dlhodobo sa venuje výskumu na Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave. Rozmýšľa nad tým, čo nám príroda dovolí vypočítať – ale aj nad tým, čo sa nebude dať efektívne vypočítať ani na počítačoch, ktoré ešte nemáme.

Samuel vyštudoval teoretickú fyziku na FMFI UK v Bratislave, kde získal aj doktorát. Následne strávil niekoľko rokov na Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií. Vo svojom výskume sa venuje štruktúre priestoru a efektom kvantovej gravitácie. Založil projekt Vedátor, cez ktorý popularizuje vedu na Slovensku.

O čom budeme hovoriť?

Klasické počítače zmenili v minulom storočí svet. Dnes však počúvame o kvantovej revolúcii potrebnej pre ich ďalší vývoj. Tieto nové technológie vychádzajú z neintuitívnych princípov kvantovej fyziky, ako napríklad superpozícia či previazanie. V diskusii si priblížime, ako o nich premýšľať. Ukážeme si, kde vidíme najsilnejšie aplikácie kvantového počítania v praxi: v bezpečnej komunikácii, simuláciách, nových prístupoch k optimalizácii a presných senzoroch. Nakoniec sa pozrieme na výzvy, ktoré treba prekonať, aby sa dali kvantové počítače široko implementovať – opravu chýb, náročné škálovanie, a potrebu nových algoritmov.